Záver

Napriek istým limitom v štúdiách, ako napr. relatívne malé vzorky pacientov, korekcia na objemové zmeny v niektorých častiach mozgu, najmä lokálne zmeny v šedej kôre mozgovej, výsledky ukazujú, že psychoterapia spôsobuje zmeny v mozgu na úrovni metabolických procesov a/alebo génovej expresie (Gabbard, 2000). Niektoré z týchto zmien zodpovedajú procesom, ktoré sú navodené farmakoterapiou. Na druhej strane iné zmeny sú typické pre daný typ psychoterapie. Precízna odpoveď na veľkosť zhody alebo rozdielov pôsobenia farmakologickej liečby a psychoterapie na mozog bude vyžadovať ďalšie štúdie. Pri doteraz publikovaných prácach vystupujú do popredia isté obmedzenia zovšeobecnenia platnosti výsledkov, napr. malý počet pacientov, nekompletná randomizácia a v starších prácach aj neprítomnosť kontrolnej vzorky.

Podľa niektorých autorov sa na psychoterapiu môžeme pozerať ako na formu kontrolovaného učenia v kontexte terapeutického vzťahu (Etkin a spol., 2005). Profesor Eric R. Kandel, psychiater a psychoanalytik, laureát Nobelovej ceny za medicínu v roku 2000, vyslovil názor, že psychoterapia môže viesť k dlhodobým zmenám správania cez učenie. Takýto typ učenia je sprevádzaný zmenami v génovej expresii, čo má za následok zmeny označované ako plasticita mozgu (Kandel, 1998).

Poznanie ľudskej mysle v biologických termínoch predstavuje centrálnu výzvu pre vedu v 21. storočí.

Eric R. Kandel

Nobelova cena za medicínu v roku 2000